Cena je jedn?m z najd?le?itej?¨ªch aspektov ka?d¨¦ho podnikania. To, ko?ko si ¨²?tujete za produkt, priamo ovplyv¨¾uje, ko?ko m??ete preda?. Spr¨¢vne stanovenie cien m??e vies? k mas¨ªvnemu zv??eniu pr¨ªjmov.
V tomto pr¨ªspevku sa pozrieme na nieko?ko strat¨¦gi¨ª, ako naceni? va?e produkty pomocou overen?ch te¨®ri¨ª. Dozviete sa o cenotvorbe, ?tatistick?ch modeloch a optimaliz¨¢cii cien na z¨¢klade psychol¨®gie oce¨¾ovania produktov.
?o je to veda o cen¨¢ch?
Aby sme to dali do tweetovate?nej vety, ?veda o cen¨¢ch je pou?itie ?tatistick?ch modelov a anal?zy konkurencie na vytvorenie cenovej strat¨¦gie¡°.
Veda o cen¨¢ch v?a?¨ª za svoj p?vod deregul¨¢cii leteck¨¦ho priemyslu koncom 1970. rokov v USA. Leteck¨¦ spolo?nosti pon¨²kaj¨² a
To je d?vod, pre?o sa ceny leteniek neust¨¢le menia v z¨¢vislosti od toho, kedy si let zarezervujete.
Z h?adiska te¨®rie mana?mentu tvor¨ª veda o oce¨¾ovan¨ª s¨²?as? ?mana?mentu v?nosov¡°. Je to dostato?ne d?le?it? aspekt podnikania .
Ve?k¨¦ podniky maj¨² ?asto ?pecializovan?ch odborn¨ªkov, ktor?ch ¨²lohou je zisti? najlep?iu cenu produktov spolo?nosti. Komu predpoveda? dopyt, pou?¨ªvaj¨² komplikovan¨¦ rovnice, ktor¨¦ vyzeraj¨² asi takto:
Stra?ideln¨¦, v?ak? Ako sa v?ak dozviete ni??ie, spr¨¢vne stanovenie cien je pre va?e podnikanie k?¨²?ov¨¦. Dobr¨¢ ?as? je, ?e sa nemus¨ªte uch?li? k rovniciam, ako je t¨¢ vy??ie, aby ste to dosiahli spr¨¢vne.
Proces tvorby cien
Je to jednoduch? ekonomick? fakt: ke? ceny st¨²paj¨², dopyt kles¨¢.
Va?ou ¨²lohou ako majite?a firmy je n¨¢js? ten spr¨¢vny bod medzi cenou a dopytom.
T¨¢to rovnica m??e by? reprezentovan¨¢ ako krivka, tzv :
V tomto scen¨¢ri by v¨¢? pr¨ªjem bol funkciou Celkov? po?et n¨¢kupov x Cena ka?d¨¦ho produktu. To m??e by? zn¨¢zornen¨¦ ako obd??nik na grafe:
?Sladk¨¦ miesto¡° medzi cenou a dopytom by bol najv???¨ª obd??nik, ktor? m??ete v tomto grafe nakresli?:
Toto je, samozrejme, ±è°ù¨ª±ô¾±?n¨¦ zjednodu?enie, ale pravdepodobne m¨¢te n¨¢pad ¨C aby ste spr¨¢vne stanovili ceny, mus¨ªte n¨¢js? medi¨¢n medzi cenou a dopytom.
Stanovenie cien va?ich produktov: ak¨¦ Nie robi?
V???ina firiem sa riadi pomerne zjednodu?en?m cenov?m procesom naz?van?m ?tri C¡° pri stanovovan¨ª cien. Toto s¨²:
- Cena: Celkov¨¦ n¨¢klady vynalo?en¨¦ na v?robu produktu. Cena je teda n¨¢klad + ziskov¨¢ mar?a.
- ³ú¨¢°ì²¹³ú²Ô¨ª³¦¾±: ?o s¨² z¨¢kazn¨ªci ochotn¨ª zaplati? za produkt. Zvy?ajne sa to zistilo prostredn¨ªctvom z¨¢kazn¨ªckych prieskumov.
- ³§¨²?²¹?: ?o ¨²?tuj¨² konkurenti za svoje produkty.
Na papieri to znie dos? dobre. Ak toti? vezmete do ¨²vahy svoje n¨¢klady, z¨¢kazn¨ªkov a konkurenciu, mali by ste by? schopn¨ª dosiahnu? prijate?n¨² cenu.
V skuto?nosti t¨¢to strat¨¦gia viac zlyh¨¢va ako ¨²spe?n¨¢. Niektor¨¦ d?vody zah?¨¾aj¨²:
- N¨¢klady sa m??u meni? v z¨¢vislosti od dostupnosti surov¨ªn. M??u sa tie? meni? v z¨¢vislosti od rozsahu v?roby.
- Ceny zalo?en¨¦ na n¨¢kladoch zni?uj¨² skuto?n¨² hodnotu, ktor¨² poskytujete z¨¢kazn¨ªkom. Neberie do ¨²vahy ani nehmotn¨¦ polo?ky, ako je hodnota zna?ky, dopyt z¨¢kazn¨ªkov at?.
- V¨¢? konkurent m??e podce¨¾ova? svoje produkty, aby z¨ªskal podiel na trhu.
- Z¨¢kazn¨ªcke prieskumy na ur?enie cien s¨² prinajlep?om ¨²tr?kovit¨¦. To, ?o je z¨¢kazn¨ªk ochotn? zaplati? teoreticky na papieri, a to, ?o zaplat¨ª skuto?n?mi peniazmi, sa m??e ve?mi l¨ª?i?.
A tak ?alej. Osved?en? model funguje len m¨¢lokedy. Preto mus¨ªte prija? cenov¨² strat¨¦giu, ktor¨¢ zoh?ad¨¾uje psychol¨®giu z¨¢kazn¨ªkov, ?tatistick¨¦ modely a »å±ð³¾´Ç²µ°ù²¹´Ú¾±³¦°ì¨¦ ¨²daje.
Ako si vybra? spr¨¢vnu cenov¨² strat¨¦giu produktov
A
1. Prijmite ceny zalo?en¨¦ na demografick?ch ¨²dajoch
Cenov? model zalo?en? na n¨¢kladoch alebo konkurencii zlyh¨¢, preto?e nezoh?ad¨¾uje »å±ð³¾´Ç²µ°ù²¹´Ú¾±³¦°ì¨¦ ¨²daje z¨¢kazn¨ªkov, hodnotu produktu alebo hodnotu zna?ky.
Aby ste tomu zabr¨¢nili, prijmite a
Napr¨ªklad, ak ste pred¨¢vali d?¨ªnsy bohat?m celebrit¨¢m, m??ete si ¨²?tova? stovky dol¨¢rov za d?¨ªnsy. Namiesto toho, ak bol v¨¢? cie?ov? trh
Aby to bolo mo?n¨¦, potrebujete nasleduj¨²ce »å±ð³¾´Ç²µ°ù²¹´Ú¾±³¦°ì¨¦ ¨²daje pre v¨¢? cie?ov? trh:
- Priemern? pr¨ªjem: Vy??¨ª pr¨ªjem znamen¨¢ vy??iu cenov¨² toleranciu.
- Pohlavie:
- miesto: Luxusn¨¦ umiestnenie sa rovn¨¢ vy??iemu disponibiln¨¦mu pr¨ªjmu (nie je ve?mi u?ito?n¨¦ pre
elektronick? obchod). - Vzdelanie: . Vzdelanej?¨ªm kupuj¨²cim sa teda m??e ¨²?tova? viac.
Demografick¨¦ faktory m??ete kvantifikova? tak, ?e zoh?adn¨ªte ich vplyv na predaj (povedzme, ak je priemern? pr¨ªjem vy??¨ª ako 100,000 2 USD, pr¨ªjem dostane faktor 100, ak je ni??¨ª ako 50 1 USD, ale nad XNUMX XNUMX USD, dostane n¨¢sobiaci faktor XNUMX at?. ).
V?aka tomu m??ete pou?i? vlastn? vzorec na v?po?et ceny. Je zrejm¨¦, ?e tento vzorec by mal by? zalo?en? na ?tatistickej anal?ze, ale m??e fungova? nie?o tak¨¦ z¨¢kladn¨¦:
Cena = (v?robn¨¦ n¨¢klady * »å±ð³¾´Ç²µ°ù²¹´Ú¾±³¦°ì¨¦ faktory) + ziskov¨¢ mar?a ¡ª n¨¢klady na z¨ªskanie z¨¢kazn¨ªka.
2. Prijmite dynamick¨¦ stanovovanie cien
V roku 1969 Frank Bass, profesor na Graduate School of Purdue University, na kvantifik¨¢ciu prijatia nov¨¦ho produktu. Tento model, tzv , dal jednoduch¨² rovnicu, ako ?udia za?n¨² pou?¨ªva? produkt na trhu.
Bez toho, aby sme na v¨¢s brali v?etko matematicky, tento model v podstate rozde?uje spotrebite?ov do dvoch skup¨ªn:
- ±õ²Ô´Ç±¹¨¢³Ù´Ç°ù¾±: Toto s¨² prv¨ª pou?¨ªvatelia, ktor¨ª sk¨²?aj¨² nov? produkt a hovoria o ¨¾om ostatn?m.
- ±õ³¾¾±³Ù¨¢³Ù´Ç°ù¾±: S¨² to ?udia, ktor¨ª za?n¨² pou?¨ªva? nov? produkt po tom, ?o sa u? presadil, ?asto po odpor¨²?aniach inov¨¢torov.
Po?et inov¨¢torov a ¾±³¾¾±³Ù¨¢³Ù´Ç°ù´Ç±¹ po ur?itom ?ase vrchol¨ª. Graficky to tak m??e by? :
Tento model m??ete pou?i? na naj¨²spe?nej?ie produkty ¨C fyzick¨¦ alebo digit¨¢lne.
Napr¨ªklad Facebook ¾±²Ô´Ç±¹¨¢³Ù´Ç°ù¾± boli vysoko?kol¨¢ci, ktor¨ª sa prv?kr¨¢t prihl¨¢sili do slu?by. nesk?r ¾±³¾¾±³Ù¨¢³Ù´Ç°ù´Ç±¹ sko?il na palubu, ke? .
Ot¨¢zka teraz znie
Aj ke? model basovej dif¨²zie popisuje prijatie nov?ch produktov, .
My?lienka je jednoduch¨¢: m??ete maximalizova? v?nosy od ka?d¨¦ho z¨¢kazn¨ªka tak, ?e svoju cenu zalo?¨ªte na zov?eobecnenej krivke Bass Model.
Graficky to m??eme zn¨¢zorni? takto:
In?mi slovami, m??ete:
- Cena produktu
²Ô¨ª³ú°ì´Ç-²õ³Ù°ù±ð»å²Ô±ð pril¨¢ka? prv?ch pou?¨ªvate?ov. Uistite sa, ?e nie ±è°ù¨ª±ô¾±? n¨ªzke, inak nebudete m?c? nesk?r zv??i? ceny a ovplyvn¨ª to ±¹²Ô¨ª³¾²¹²Ô¾±±ð hodnoty medzi neskor?¨ªmi pou?¨ªvate?mi. - Zv??te ceny, ke? si pou?¨ªvatelia zvykn¨² na produkt. Pr¨ªpadne m??ete zv??i? pr¨ªjmy prostredn¨ªctvom
kr¨ª?ov? predaj a upsells. - Zn¨ª?te ceny nesk?r v ?ivotnom cykle z¨¢kazn¨ªka, aby ste zv??ili udr?anie z¨¢kazn¨ªkov
Va?e ceny teda nikdy nie s¨² skuto?ne statick¨¦, ale neust¨¢le sa menia spolu s cestou z¨¢kazn¨ªka.
Ide o siln? koncept, ktor? odstra¨¾uje tlak na z¨ªskanie ceny ±è°ù¨¢±¹±ð spr¨¢vne. Namiesto toho v¨¢s n¨²ti prija? dynamick¨² cenov¨² strat¨¦giu produktov, ktor¨¢ z¨¢vis¨ª od spr¨¢vania z¨¢kazn¨ªkov.
Jednoduch¨¦, ale u?ito?n¨¦.
3. Zv??te cenov¨² nepru?nos?
, alebo PED meria zmeny dopytu po produkte so zmenami jeho ceny.
- Ak dopyt kles¨¢ so zvy?uj¨²cou sa cenou, produkt je ±ð±ô²¹²õ³Ù¾±³¦°ì¨¦.
- Ak dopyt zostane rovnak? bez oh?adu na zmeny ceny, produkt je ne±ð±ô²¹²õ³Ù¾±³¦°ì¨¦.
Existuj¨² dva sp?soby, ako ur?i? cenov¨² elasticitu:
- Prieskum vzorky publika z cie?ov¨¦ho trhu. Op?tajte sa ich, ako sa menia ich n¨¢kupn¨¦ n¨¢vyky s cenou.
- Pre?tudujte si historick¨¦ z¨¢znamy, aby ste pochopili zmeny dopytu oproti cene.
Potom m??ete vypo?¨ªta? cenov¨² elasticitu pomocou jednoduch¨¦ho vzorca:
PED = % zmeny dopytu / % zmeny ceny
To zvy?ajne vedie k z¨¢porn¨¦mu sk¨®re (ke??e dopyt zvy?ajne kles¨¢ s cenou). Ak napr¨ªklad zv??ite cenu o 50 %, dopyt sa zn¨ª?i o 100 %. PED je teda:
PED =
V zriedkav?ch pr¨ªpadoch zost¨¢va dopyt rovnak? alebo sa skuto?ne zvy?uje s rastom cien. To sa deje bu? v bubline, alebo pri komodit¨¢ch, ako je ropa alebo luxusn? tovar.
Ako elasticita ovplyv¨¾uje cenov¨² politiku firmy
Cenov¨¢ elasticita v¨¢m v podstate umo?¨¾uje pochopi?, ako bud¨² z¨¢kazn¨ªci reagova?, ak zv??ite svoju cenu.
Je to funkcia troch vec¨ª:
- nedostatok: Ak je v?robok vn¨ªman? ako vz¨¢cny, m??e si vy?iada? vy??ie ceny bez a
prepustenie v dopyte. - Hodnota: Ak produkt prin¨¢?a ve?k¨² hodnotu (alebo ho tak vn¨ªmaj¨² spotrebitelia), m??ete zv??i? cenu bez ovplyvnenia dopytu.
- Zna?ka: Zna?ka vn¨ªman¨¢ ako vz¨¢cna, luxusn¨¢ alebo pr¨¦miov¨¢ zna?ka si m??e vy?iada? vy??ie ceny bez poklesu dopytu. V niektor?ch pr¨ªpadoch m??e dopyt skuto?ne r¨¢s? s cenami. Tak¨¦to v?robky s¨² klasifikovan¨¦ ako
Luxusn¨¦ produkty zvy?ajne vyu?¨ªvaj¨² ±¹²Ô¨ª³¾²¹²Ô¾±±ð zna?ky, ±¹²Ô¨ª³¾²¹²Ô¾±±ð hodnoty a nedostatok (skuto?n? alebo umel?) na predaj produktov za vysok¨¦ ceny.
Jeden z najlep?¨ªch pr¨ªkladov toho mo?no vidie? pri diamantoch.
Diamanty s¨² obzvl¨¢?? drah¨¦ a cenen¨¦ komodity. T¨¢to vysok¨¢ cena vych¨¢dza z predpokladu, ?e diamanty s¨² vz¨¢cne. Ke??e existuje len ve?mi obmedzen¨¦ mno?stvo, podniky maj¨² pr¨¢vo ¨²?tova? za produkt viac.
Av?ak, ?e diamanty nie s¨² len nie ³ú°ù¾±±ð»å°ì²¹±¹¨¦,&²Ô²ú²õ±è;.
Spolo?nosti, ktor¨¦ obchoduj¨² s diamantmi, ako napr¨ªklad De Beers, s¨² schopn¨¦ z¨ªska? najvy??¨ª dol¨¢r za svoje produkty vytv¨¢ran¨ªm umel¨¦ho nedostatku a agres¨ªvneho marketingu.
Trad¨ªciou bolo napr¨ªklad darovanie z¨¢snubn?ch prste¨¾ov . Vidiac prudk? pokles svojho produktu, spolo?nos? De Beers uviedla na trh an ktor? zd?raznil, ?e diamanty s¨² ?nav?dy¡° ¨C ako man?elsk¨¦ puto. Kampa¨¾ bola ¨²spe?n¨¢ a prax obmedzen¨¢ na vybran¨² skupinu ?ud¨ª sa zrazu stala zau?¨ªvanou normou v celej krajine.
V?etok tento marketing a umiest¨¾ovanie zmenili diamanty na do zna?nej miery nepru?n? tovar. Jeho ceny neust¨¢le rast¨²:
Z¨¢rove¨¾ dopyt sledoval podobn¨² krivku:
Diamantov¨¦mu priemyslu sa to podarilo takto:
- Riadenie dod¨¢vky a vytv¨¢ranie umel¨¦ho nedostatku inak bohat¨¦ho zdroja.
- Zlep?enie vn¨ªmania zna?ky diamantov ich umiestnen¨ªm ako ?nav?dy¡° a symbolom l¨¢sky.
- Zlep?enie hodnoty ±¹²Ô¨ª³¾²¹²Ô¾±±ð zd?raznen¨ªm h¨²?evnatosti diamantov a ich statusu ?dedi?stva¡° (strat¨¦gia ?asto pou?¨ªvan¨¢ zna?kami hodiniek).
Toto agres¨ªvne umiestnenie pomohlo premeni? diamanty na neelastick? produkt, kde spotrebitelia maj¨² vysok¨² toleranciu vo?i cenov?m zmen¨¢m.
Ako umiestni? svoj produkt
Ako vlastn¨ªk mal¨¦ho podniku si m??ete osvoji? nieko?ko takt¨ªk na umiestnenie v¨¢?ho produktu za vy??ie ceny (bez ovplyvnenia dopytu):
- Zamerajte sa na remeseln¨² zru?nos? zapojen¨¦ do v?robn¨¦ho procesu. Hodin¨¢rske zna?ky to robia fenomen¨¢lne dobre. Ak sa stanete produktom Veblen, m??ete ¨²?tova? exponenci¨¢lne vy??ie ceny.
- Cena vy??ia ¡ª ?udia ?asto sp¨¢jaj¨² vy??ie ceny s lep?ou kvalitou.
- Rozpr¨¢vajte pr¨ªbeh o dizajne, tvorbe a p?vode produktu. Rozpr¨¢vanie bolo . Maloobchodn¨ªci ako Woot a katal¨®g J Peterman to robia pri jednotliv?ch produktoch. In¨¦, ako napr¨ªklad American Giant, tkaj¨² pr¨ªbeh o samotnej zna?ke.
- Z¨ªskajte lep?¨ª dizajn produktu. ?e lep?ie navrhnut¨¦ v?robky s¨² spotrebite?mi vn¨ªman¨¦ ako v?robky s vy??ou hodnotou. Aj ke? funkcia zostane rovnak¨¢, lep?ia forma m??e zlep?i? v¨¢? predaj.
- Zlep?ite dizajn webov?ch str¨¢nok. as za pred¨¢van? produkt.
Umiestnenie produktu je ¨²plne nov¨¢ t¨¦ma, ale vy??ie uveden¨¦ by v¨¢m mali poskytn¨²? nieko?ko n¨¢padov, ako za?a?.
4. Dodr?iavajte psychologick¨¦ princ¨ªpy oce¨¾ovania
Nakoniec m??ete zlep?i? predaj a mieru konverzie svojich produktov stanoven¨ªm cien na z¨¢klade princ¨ªpov spotrebite?skej psychol¨®gie.
V tejto kateg¨®rii existuje mno?stvo takt¨ªk. ?tyri tak¨¦to taktiky, ktor¨¦ m??ete pou?i? hne?, s¨²:
I. Pou?ite ?charm¡° ur?ovanie cien
?armov¨¦ oce¨¾ovanie zah?¨¾a ukon?enie ceny 9 alebo 7 namiesto najbli??ieho okr¨²hleho ?¨ªsla.
Je to jedna z najpou?¨ªvanej?¨ªch cenov?ch strat¨¦gi¨ª. ?t¨²die nazna?uj¨², ?e z¨¢kazn¨ªci maj¨² tendenciu s¨²stredi? sa pri ?¨ªtan¨ª ceny na ?¨ªsla pred desatinnou ?iarkou.
Aj ke? je medzi 0.01 a 10 dol¨¢rmi rozdiel len 9.99 dol¨¢ra, z¨¢kazn¨ªci s v???ou pravdepodobnos?ou bud¨² pova?ova? to druh¨¦ za ni??iu cenu ako prv¨¦.
v skuto?nosti , spracovate? platieb, ukazuje, ?e produkty, ktor¨¦ vyu?¨ªvaj¨² o?aruj¨²ce ur?ovanie cien, sa ?asto pred¨¢vaj¨² 2x viac.
II. Mierne zv??i? ceny
Ak mus¨ªte zv??i? cenu produktu, uistite sa, ?e zmeny s¨² okrajov¨¦, ale ?ast¨¦. Z¨¢kazn¨ªci by mali zmenu sotva zaregistrova?. Skok z 12 USD na 15 USD vyvol¨¢ odpor. Postupn¨¦ zvy?ovanie ceny z 12 na 13 USD, potom z 13 na 14 USD a tak ?alej po?as 12 mesiacov si nevy?iada to?ko kontroly.
V experiment¨¢lnej psychol¨®gii sa t¨¢to my?lienka naz?va . ?asto sa pou?¨ªva na vylep?enia produktu (tak¨¦, ?e vylep?enia s¨² vidite?n¨¦, ale nie do o?¨ª bij¨²ce), ale m??e sa pou?i? aj na stanovenie cien.
III. Rozde?te cenu na men?ie jednotky
Skvel? sp?sob, ako zv??i? predaj, je rozdeli? cenu na men?ie spl¨¢tky. Napr¨ªklad, namiesto toho, aby ste z¨¢kazn¨ªkov ?iadali o zaplatenie 100 USD, m??ete ich po?iada? o p?? spl¨¢tok po 20 USD. Aj ke? skuto?n¨¢ cena zost¨¢va rovnak¨¢, z¨¢kazn¨ªci ju vn¨ªmaj¨² ako ni??iu, preto?e zni?uje ??ok z n¨¢lepky¡° spojen? s cenou.
T¨²to strat¨¦giu ?asto pou?¨ªvaj¨² produkty predplatn¨¦ho, ??ktor¨¦ poskytuj¨² z?avy pre ro?n¨¦ pl¨¢ny, ale cenu tvoria v mesa?n?ch, nie ro?n?ch faktur¨¢ci¨¢ch.
Takto, aj ke? sa z¨¢kazn¨ªkovi ¨²?tuje ro?ne, vn¨ªma cenu ni??iu, ke??e je rozdelen¨¢ na men?ie mesa?n¨¦ spl¨¢tky.
IV. N¨¢klady na dopravu odde?te od ceny
Pri ur?ovan¨ª ceny produktu je d?le?it¨¦, aby n¨¢klady na dopravu a manipul¨¢ciu boli oddelen¨¦ od hlavnej ceny produktu. V opa?nom pr¨ªpade riskujete, ?e si z¨¢kazn¨ªci bud¨² myslie?, ?e celkov¨¦ n¨¢klady s¨² v skuto?nosti cenou produktu.
Ak je napr¨ªklad cena produktu 30 USD a po?tovn¨¦ stoj¨ª 10 USD, pon¨²knutie celkovej ceny 40 USD prin¨²ti z¨¢kazn¨ªka veri?, ?e v?robok ²õ¨¢³¾ m¨¢ cenu 40 dol¨¢rov.
V???ina predajcov sa riadi touto strat¨¦giou. Napr¨ªklad Amazon jasne uv¨¢dza n¨¢klady na dopravu a manipul¨¢ciu samostatne.
³ú¨¢±¹±ð°ù
Spr¨¢vne stanovenie cien je jednou z naj?a??¨ªch v?ziev, ktor?m budete vo svojom podnikan¨ª ?eli?. Prijat¨ªm vedeck?ch,
K?¨²?ov¨¦ jedl¨¢
- Pou?ite umiestnenie produktu na zv??enie cien bez ovplyvnenia dopytu.
- R¨¢mcujte ceny pomocou psychologick?ch princ¨ªpov s cie?om maximalizova? potenci¨¢lne v?nosy
- Ceny vych¨¢dzaj¨² z demografick?ch ¨²dajov.
- Prijmite dynamick¨¦ ceny, ktor¨¦ sa menia spolu s cestou z¨¢kazn¨ªka.